Ako mužovi dať najavo podporu

Je pravdou, že muži vyžadujú dôveru, i keď sa práve nenachádzajú v jaskyni. Neobľubujú nevyžiadané rady alebo prejavy participácie, respektíve účasti. Neustále si totižto niečo dokazujú. Najväčším úspechom, ba až triumfom, je schopnosť poradiť si bez pomoci ostatných. Pričom žena pokladá pomoc za najväčší dôkaz dôveryhodného a hodnoverného vzťahu.

Ako dať mužovi najavo podporu a byť jeho oporou

Muž pociťuje podporu a oporu ženy, ak mu ju dáva najavo asi takýmto spôsobom: „Verím, že si dokážeš poradiť, pokiaľ sám priamo nepožiadaš o pomoc.“ Pre ženu je zo začiatku veľmi náročné takto podporiť muža a byť jeho oporou. Zvyčajne práve ona vyžaduje podporu od neho. Viaceré ženy pociťujú, že vo vzťahu docielia, čo požadujú a chcú, len ak budú kritizovať muža za jeho chyby a predostierať mu rady, o ktoré nemá záujem.

Pokiaľ už počas detstva nemala žena vzor v matke, ktoré poznala a ovládala, ako prijímať podporu od muža, v dospelosti jej na rozum nepríde, že od muža bude môcť dostávať viac, ak ho rovno poprosí o podporu – je zrejmé, že bez kritiky a bez nepotrebných a bezvýznamných rád. Popritom, pokiaľ sa žene mužovo správanie nepáči, môže mu to jednoducho priamo povedať, no nemusí jeho správanie kritizovať a hodnotiť ako zlé, či nevhodné.

Ženy častokrát nerozumejú tomu, že kritizovaním a neželanými radami mužov odrádzajú. Nevedia, ako dosiahnuť to, čo od nich chcú a požadujú. Je to veľmi náročné pre ne. Čo keď sa pri stole nevyhovujúco, nesprávne správa, alebo sa nevkusne oblieka? Čo ak je to dobrý muž, no vidieť na ňom, že zo seba robí hlúpeho a spôsobuje si tak problémy vo vzájomných vzťahoch? Čo má žena v takýchto prípadoch a situáciách robiť? Ak mu to povie hocijako, muž sa snaží takéto veci ignorovať a neberie ich vážne, aby sa snažil polepšiť, či zlepšiť. To môže byť vážnym problémom v nastávajúcich rokoch vzájomného vzťahu.

Odpoveďou na vyššie položené ženské otázky budú znieť jasne. Nikdy nekritizovať a neradiť, ak o to sám muž nepožiada. Lepšie bude, ak žena prejaví voči mužovi uznanie a záujem. Práve to muž potrebuje a vyžaduje, nie poučovanie a rady, čo a ako má robiť. Len čo muž zaregistruje, že ho žena akceptuje a berie na vedomie takého, aký je, bude zvedavý aj na jej úsudok a mienku. Pokiaľ bude mať pocit, že žena požaduje, aby sa zlepšil a zmenil, nebude chcieť rady od nej a nebude mať záujem o jej nápady. Muž musí mať pocit bezpečia a istoty, pokiaľ sa otvorí a požiada o pomoc, či radu.

Ďalej si povieme viac o tom, že žena musí hovoriť o svojich pocitoch a stavoch, ak chce, aby sa muž postupne zlepšil a zmenil. Spomenieme prístupy, ako by sa mala správať a čo by mala správne a vhodne robiť...

Možné prístupy, ako muža postupne zmeniť

Žena a partnerka, ktorá dôveruje, že pri troche trpezlivosti sa jej partner zmení k lepšiemu, ale neberie od neho, čo chce (či vyžaduje), môže a dokonca musí hovoriť o svojich pocitoch a požiadavkách. Musí však upustiť od kritiky a rád. Tento prístup potrebuje záujem a tvorivosť. Uvedieme štyri možné prístupy, ako na to.

Žena môže mužovi vravieť, že sa jej nepáči jeho štýl obliekania. No nemala by mu robiť prednášky, ako sa má v konečnom dôsledku obliekať. Má dovolené mužovi pri obliekaní hovoriť toto:

1. „Tá košeľa sa mi na tebe nepáči. Nedáš si na dnes večer inú?“ Pokiaľ sa na základe takejto poznámky muž urazí a rozčúli, mala by to brať do úvahy a ospravedlniť sa mu.
2. Ako vhodná alternatíva je toto: „Prepáč, nechcela som ťa poúčať, ako sa máš v skutočnosti obliekať.“ Pokiaľ je muž veľmi precitlivený (mnoho mužov takých je), žena sa môže k téme vrátiť pri inej vhodnej situácii. Mohla by reagovať napríklad nasledovným spôsobom: „Pamätáš si tú bledo modrú košeľu, čo vždy nosíš k čiernym nohaviciam? Táto kombinácia nie je práve tou, čo sa mi až tak páči. Mohol by si si vyskúšať bledšiu kombináciu nohavíc?“
3. Žena sa môže rovno spýtať: „Nemohli by sme spolu ísť na nákupy? Rada by som ti vybrala dáky nový oblek.“ Pokiaľ muž nesúhlasí, utvrdí ju to v tom, že muž nechce takýto spôsob ženskej pomoci a jej záujmu. Ak ale muž súhlasí a prejaví záujem, žena by mu nemala príliš radiť, aký oblek si má kúpiť. Na túto skutočnosť sú muži veľmi citliví.
4. Žena môže hovoriť: „Chcem sa s tebou o niečom pozhovárať, no neviem, ako na to. Nechcem, aby si sa urazil, no na druhej strane pociťujem, že ti to musím povedať. Skús ma vypočuť a potom mi daj lepšiu alternatívu, čo povieš?“ Len takto je muž prichystaný na záchvev a zmenu, ktorá by mala nastať a potom s uvoľnením zisťuje, že to nie je niečo životne významné a nevyhnutné, čo musí dodržať.